[vc_row][vc_column][vc_column_text]Je zložité vyznať sa v dnešnom svete plnom rýchlych zmien, v ktorom z každej strany prichádzajú nové informácie a naše poznanie sa rapídne mení. Môže dochádzať k frustrácii z infomačného pretlaku, v ktorom si informácie protirečia a my nevieme, na ktorú stranu sa pridať. Prečo to tak je, resp. prečo tak veda funguje, môžeme nájsť v teórii amerického filozofa Thomasa Samuela Kuhna, ktorý vedu popisuje nie ako lineárnu cestu k poznaniu, ale ako proces obsahujúci nárazové objavy, ktoré približujú ľudské poznanie čo najviac k objektívnej realite (Mathews, 2022).

Podľa Kuhna (1982), sa väčšinou ľudské poznanie o svete skladá z paradigiem, ktoré sa časom menia. Paradigma je v podstate rámec záverov, princípov a metód, na základe ktorých si vysvetľujeme, ako deje okolo nás fungujú.

Tieto modelové rámce môžu byť napr. Zem je stredom vesmíru, Gravitáciu dokážeme vysvetliť pomocou Newtonovej teórie, Môj partner ma miluje alebo Ľudská povaha je vo svojom jadre dobrá. Každý deň vo vede aj mimo nej, podriaďujeme svoje poznanie momentálne uznávanej paradigme. Aplikujeme jej princípy, vidíme a riešime problémy skrz okuliare, ktoré nám aktuálna paradigma podáva.

Nevyhnutne však postupom času na nás začnú vyskakovať anomálie, ktoré sa čiastočne alebo vôbec s princípmi našej paradigmy nezhodujú. Gravitáciou podľa Newtonovej teórie nevieme vysvetliť pohyb vesmírnych telies na oblohe (Manheim, 1995) alebo náš partner začne chodiť neskôr a neskôr z práce domov. Tieto anomálie najskôr označujeme za výnimky. Z ich narastajúcim počtom sa naša paradigma čoraz viac oslabuje a my dosiahneme krízu. Paradigma sa rozpadne a namiesto nej vznikne nová. Tá vysvetlí všetky predchádzajúce anomálie a poskytne nám obraz sveta tak, aby opäť dával zmysel. Zem obieha okolo slnka, Gravitácia je zakrivenie časopriestoru, Môj partner ma už viac nemiluje či Ľudská povaha sa nedá kategorizovať na dobrú alebo zlú. Tento proces nazýva Kuhn (1982) vedecká revolúcia (vedecký objav) a je súčasťou tzv. Kuhnovho cyklusu.[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row][vc_column][stm_separator color=“custom“ align=“center“ sep_width=“0″ sep_height=“0″ custom_color=“#ffffff“][/vc_column][/vc_row][vc_row][vc_column][vc_single_image image=“5821″ img_size=“large“][/vc_column][/vc_row][vc_row][vc_column][stm_separator color=“custom“ align=“center“ sep_width=“0″ sep_height=“0″ custom_color=“#ffffff“][vc_column_text]

Ako teda vo svete stále nových a nových paradigiem existovať a premýšľať?

Jedným z hlavných dôvodov frustrácie alebo hádok, je ten, že sa ľudia s týmito paradigmami (myšlienkami, ktoré sú ich súčasťou) identifikujú. Stávajú sa teda súčasťou našej identity. Čím väčšia myšlienka, tým väčšiu časť našej identity reprezentuje (Kühn & Brass, 2009). Pravdepodobne preto sú najzapálenejšie hádky práve tie, ktoré sa dotýkajú napr. politiky alebo náboženstva. Ak nám teda ľudia naše vnímanie sveta spochybnia, to sa dotýka nie len paradigmy, ale aj s ňou prepojenej vlastnej identity.  Taký človek sa teda v našich očiach stáva Kuhnovou anomáliou, ktorú je potrebné odignorovať alebo onálepkovať tak, aby nám naša paradigma opäť dávala zmysel.

Odpoveďou ako sa s takýmito pocitmi vysporiadať môže byť pohľad, kedy samých seba vylúčime z rovnice tejto paradigmy. Začneme samých seba chápať ako nástroj cez, ktorý myšlienky voľne plynú. Myšlienky (paradigmy) teda poznávame, ale neidentifikujeme sa s nimi. Tak ako rádio, nehráme tú istú pesničku stále dookola, ale skôr prepíname pesničky podľa toho, aby zážitok z počúvania bol čo najlepší. Stávame sa akýmsi pozorovateľom.

V psychoterapii sa takáto technika označuje ako „rušivé myšlienky“ (Reshma et al., 2021). Ak si teda niekto o sebe myslí, že je nanič, snaží sa v psychoterapii oddeliť túto myšlienku od vlastnej identity, „onálepkovať“ ju ako negatívnu a nechať ju cez seba plynúť bez toho, aby sa ju snažil privlastniť si.

Je potrebné povedať, že táto technika nie je návod na to, ako liečiť depresívne stavy, v tomto texte slúži ako príklad k priblíženiu myšlienok, ako môžeme uvažovať o svete skrz jednotlivé paradigmy bez toho, aby sme sa s nimi identifikovali.[/vc_column_text][vc_column_text][/vc_column_text][vc_column_text]

Tri typy ako nechať paradigmy cez seba plynúť:

[/vc_column_text][vc_column_text][/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row][vc_column][vc_toggle title=“Uvedomme si jej dočasnosť“]

Ak máme v práci návaľ a začnú nám prekypovať deadliny, myslime na to, že niektoré situácie sú jednoducho nad rámec našich schopností a snažíme sa ich zvládať najlepšie ako vieme. Je to obdobie, ktoré pominie.

 [/vc_toggle][vc_toggle title=“Uvedomme si, že situácia a myšlienky, ktoré sú s ňou spojené nás nedefinujú“]

Nenechajme sa pohltiť myšlienkami, že nedávame svojej práci všetko čo môžeme. Takéto nastavenie môže viesť k vytvoreniu paradigmy, že sme jedno veľké zlyhanie. Čo nikdy nie je pravda.[/vc_toggle][vc_toggle title=“Uvedomme si, že sa netýka len nás, ale ovplyvňuje všetkých naokolo“]

Rušné obdobie povinností nemáme len my, ale aj naši kolegovia. Rozprávajme sa s nimi a zdieľajme tlak. Z povinností nám síce neubudne, ale tlak sa uvoľní a k práci môžeme pristupovať stabilnejšie.[/vc_toggle][/vc_column][/vc_row][vc_row][vc_column][stm_separator color=“custom“ align=“center“ sep_width=“0″ sep_height=“0″ custom_color=“#ffffff“][vc_column_text]Vo svojej podstate je aj tento text určitou paradigmou, skrz ktorú sa môžeme pozerať na svet vonku alebo na náš vnútorný. To či sa ju rozhodneme počúvať ako dobrú pesničku v rádiu alebo preladíme je len na nás. [/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row][vc_column][vc_column_text]

Linda Lančová

[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row][vc_column][vc_column_text][/vc_column_text][vc_column_text]

Literatúra a zdroje k článku

Kuhn, S., & Brass, M. (2009). Retrospective construction of the judgement of free choice. Consciousness and Cognition, 18(1), 12–21. https://doi.org/10.1016/j.concog.2008.09.007

Kuhn, T. (1982). Commensurability, comparability, communicability. Philosophy of Science Association, 2(5), 33–57.

Mannheim, P. D. (1995). Microlensing, Newton-Einstein gravity, and conformal gravity. AIP Conference Proceedings, 336, 505–508. https://doi.org/10.1063/1.48383

Matthews, M. R. (2022). Thomas Kuhn and Science Education: Learning from the Past and the Importance of History and Philosophy of Science. Science & Education. https://doi.org/10.1007/s11191-022-00408-1

Reshma, R., Vaishnaja, S., & Sannet, T. (2021). Study on Well-Being, Anxiety and Depression among Young Adults. The International Journal of Indian Psychology, 9(1), 565–571. https://doi.org/10.25215/0901.057[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row][vc_column][/vc_column][/vc_row]